22/05/2025
Výprava za ďalšou fotkou 💥 - deň 20. a 21.
Včera večer som sa už akosi vo víre okolností nedostal k písaniu príspevku a tak som sa rozhodol, že posledné dva dni spojím dohromady. 😄
Včerajší deň bol úplne skvelý. Paradoxom je, že sme prešli dookola celé Turecko, aby sme sa nakoniec najviac zabavili zrovna v Bulharsku. 😄
Často hovorievame, že my máme kamarátov všade, takže hneď ráno sme sa ponáhľali z Chaskova do mesta Plovdiv, kde Jaro vybavil exkurziu v rušňovom depe. Ujal sa nás jeho kamarát Ivan, ktorý pracuje ako rušňovodič spolu so Stojkom, ktorý zastáva funkciu vedúceho opráv. Atmosféra bola skvelá a jazyková bariéra veľmi malá. Celé dve hodiny sme sa rozprávali, chlapi nám ukázali úplne všetko, veľa sme sa dozvedeli aj o ich plecháčoch a dokonca nás zobrali aj do nástupnej miestnosti, kde predstavte si, viseli na stene zarámované fotky slovenských rušňov. 😄 Dozvedeli sme sa aj to, že keď niekoho prejdú, majú iba tri dni voľno a na rozpise služieb majú napísaný iba čas nástupu do služby. Fajront je neznámy. 🤭Slušne sme odmietli dohodársku zmluvu a pokračovali ďalej v exkurzií. 😄 Chlapom sme sa za všetku starostlivosť zavďačili a pokračovali na ďalšiu zastávku.
V meste Peshteraz sa nachádza múzeum socialistických áut. Pár sme ich už videli, ale toto bolo asi najgeniálnejšie. Boli tam skoro všetky autá z "našej" kategórie a okrem nich hromada rôznych predmetov z čias minulých. Paní, čo vyberala lístky sme vysvetlili, že sme zo Slovenska a že sme sem tiež prišli na socialistických autách. Ba jedno z nich mali dokonca aj vystavené v zbierke. 😄 Nasledoval prvý bulharský obed a musíme povedať, že nám tu naozaj chutí.
Podvečer sme zahájili presun do Sofie. Keďže sme v rušňovom depe okrem plecháčov nevideli žiadnu bulharsku laminátku, bolo nutné tento nedostatok vyriešiť. 🤭 Zistili sme, že jedna stojí ako pamätník v Sofii medzi bytovkami a ihriskami s venčiacimi sa rodinkami a to konkrétne pred budovou Univerzity dopravy Todora Kableškova. Spočiatku sme nevedeli, ako na miesto dostať aj autá. Selfie s pamätníkom si urobí hocikto, ale odfotiť si tam Aviu s Fiatkou, to by bolo mega. Všade vôkol ale boli všetky prístupové cesty uzatvorené a celý tento priestor vlastne vytváral akúsi pešiu zónu, kde trávili miestni ľudia večer. Našli sme však bránu s vrátnicou. 🤭Bolo rozhodnuté, išli sme sa spýtať! Veľmi milá pani najprv nechápala čo chceme, no po chvíli sa jej nad hlavou rozsvietila žiarovka, povedala že ňet probléma a už sme veselo cupkali po autá. Brána sa pred nami otvorila, vošli sme na miesto a všetky okolité oči smerovali na nás. Cítili sme sa ako celebrity. Mladé ženy nechápali, detiská zastavili hry, otcovia ukazovali prstom a staré ženy sa rehotali z balkóna. 😄 Boli sme naozaj šťastní, vyhotovili pár záberov, obdarovali sladkosťami vrátničku a pokračovali v našom putovaní ďalej. 😁
Mali sme už len jednu zastávku. Presúvali sme sa k veľmi peknej priehrade v krásnom prostredí na okraji Sofie, kde nás čakalo stretnutie s kamarátom od Fiatiek, Georgim Yankovom. Dostavil sa, ako inak, na Fiatke, strávili sme spolu nádherný večer a naučili sa po bulharsky popíjať rakiju so šalátom - čítate správne, tu to práve takto robia. Bolo to veľmi zaujímavé a strašne dobre to k sebe pasovalo. Ako hlavný jazyk sme si zvolili angličtinu a s Georgim sme predebatovali celý večer. Ani nevieme ako, zrazu bolo ráno... 🤭
Dnes sme zahájili tranzit domov. Stojíme už len kvôli jedlu alebo záchodu. Zo Sofie sme dnes prešli až do Orşovy, kde ideme po 21 dňoch nocovať na rovnakom mieste - na parkovisku, vysoko nad mestom. Chystáme sa ísť spať skoro, pretože sme trochu rozbití.
Prajeme teda všetkým pekný večer.
