https://www.facebook.com/106666194748497/

Zaujímavosti z cestovania., Stupava (2026)

03/06/2022

145. Januš z Braniska

Mám za sebou knihu Januš z Braniska a tak pár riadkov o tejto knihe.

Fiktívny príbeh poukazuje na život hradného panstva a život poddaných.
Januš žije s otcom hlboko v lese na Branisku pri Levoči. Januša si vyberie kupec Radung na jeho cesty, aby ho chránil.
Januš uniká s kupcom Radungom pred intrigami Šarišského hradu až do Konstantinopolu (Carihradu), pretože chcel kupcovi vybojovať 6 mešcov zlatých, ktoré mu pán Šarišského hradu zobral a to sa mu aj podarí. No keďže kráľ to samozrejme nechce nechať tak, musia odísť. Tam oslobodí otrokyňu Nummirhar z osídiel otroctva a berie si ju na Branisko. Žijú spolu v chalupe s otcom, splodia spolu syna, no padne do zajatstva kráľa, ktorí mu vypáli chalupu. Za cenu života chce kráľ od Januša Nummirhar za svoju ženu, čo otrokyňu. To Januš nikdy nedovolí a tak odsúdia ho na trest smrti napichnutím na kôl. Otec sa ho snaží zachrániť, no neúspešne. A tak sa na cestu vydá Nummirhar. Tá však prichádza na hrad jednu noc po Janušovej smrti a sama sa prepichne dýkov priamo do srdca. Otec ostáva so synom sám a tak sa vydá za kupcom, ktorému syna v smútku podaruje s tým, že ho vychová a bude mu slúžiť.

S mojim osobným pocitom, že nie vždy poctivost vyhráva, ale za ten pocit to stojí...

21/02/2022

144. Časť spoločensko-vedná - Prvý obyvatelia Liptovskej stolice - zavedenie kresťanstva

Pretože celý ten kraj, ktorý sa nachádza za sarmatskými lesmi pod Karpatami
a vybieha do šírky, t.j. až k Tise a rovine odtiaľ sa rozprestierajúcej medzi ich korene, bol predtým, než sa sťahovaním národov
odstránili ich dávne hranice, sídlom sarmatských Jazygov, nebude ťažké usúdiť, ktorí obyvatelia týchto horských oblastí boli
zo všetkých prví: boli to Jazygovia Metanasti so sarmatským nárečím, ktoré sa potom stalo slovanským. Títo sarmatskí Jazygovia však nedokázali dlho udržať kraj vo výsostnej moci.

Prví, ktorí sem prenikli z Germánie , boli Kimbrovia a Teutóni. Tam je akiste pôvod mena Teuto – Liptscha. Po nich Góti, ktorí so sebou
pritiahli Herulov, Rugiov a Burgundov. Potom údajne prenikli do Sarmatie Vandali, ktorí krajinu spravovali pomerne nedbalo, keď sa niektorých oblastí zmocnili len napochytro, inde však zakladali aj pevné sídla.
Napokon, keď práve tieto oblasti germánske obyvateľstvo uvoľnilo buď vplyvom bojov, alebo preto, že ho opustilo, celé ich osídlili sarmatské národy Venédov a Slovanov a posunuli hranice svojich sídel do východnej Germánie za Vislu a Labe.
Usudzujem, že od toho času tu prebývali Venédi a Slovania, ktorých vzali pod ochranu Huni, spravili z nich spojencov v rôzne započatých vojenských výpravách a napokon sa s nimi začali zjednocovať v jednom štáte, keď vzniklo Uhorské kráľovstvo.
Potom ako prijali kresťanské obrady a keď
sa Maďari a susední Česi navzájom napádali vo vojnách, počty Venédov a Slovákov,
obyvateľov tohto kraja, sa zväčšili akoby novými osídleniami, a to predovšetkým
v čase Alžbety, ktorá tento horský kraj opevnila českými posádkami, aby zabezpečila
vládu pre syna Ladislava. Tie napokon horko-ťažko zničil Matej Korvín a celý kraj
priviedol späť pod predošlé panstvo.

To sú údaje zaručené a historikmi spoľahlivo prebádané. Ak však niektorí majú
o dávnom obyvateľstve kraja iné predstavy, buď dospievajú vo svojich dohadoch
k bludom, alebo sú neznalí starých dejín.

Kedy sa títo Slováci obrátili ku Kristovi? Či naozaj v tom istom čase ako Maďari,
prijali kresťanské náboženstvo aj liptovskí Slováci, nemôžem potvrdiť. Sú takí,
ktorí veria, že k tomu došlo na konci jedenásteho storočia. Vôbec nič som sa o tom nedočítal a žiadne doklady neuvádzajú na príslušnom mieste ani tí, ktorí o tom píšu.
Nie bez rozmyslu by som však usudzoval, že tunajší Slováci sa obrátili ku Kristovi v tých istých časoch, keď Moravania. Nitrianske biskupstvo zvyšuje pravdepodobnosť tohto názoru, pretože tu bolo zriadené dlho pred príchodom Maďarov a určite sa netýkalo Venédov a Slovákov, ktorí tu sídlili, menej ako Moravanov.
Na základe povahy tej doby by som sa však prikláňal k tomu, že nezriedka v otázkach
viery kolísali, pričom sa vracali buď samovoľne, alebo vedení vzorom cudzích národov
k pohanskej bezbožnosti, dokiaľ sa vnútorne neupevnili v kresťanskom ríte. Keď však neskôr po niekoľkých storočiach prevážilo vznešenejšie náboženstvo, liptovskí farári založili spoločnosť označovanú pomenovaním Bratstvo. Ostrihomský arcibiskup sa vôbec
nezdráhal potvrdiť ho verejnou listinou.

Vybrané iba najdôležitejšie vety...

Kristovi verní, si v starostlivosti o spásu duší privykla štedrým udeľovaním odpustkov povolávať na cestu spásy a k oddanosti prostredníctvom istých služieb duchovných, v ktorých o čo oddanejšie a častejšie sú samotní veriaci pozvaní, o to spásonosnejšie a oddanejšie sa zväzujú s Bohom, svojimi svätostánkami a aj so zbožným zamestnaním, aby si zaslúžili dosiahnuť milosrdnosť Spasiteľa v prosbách a modlitbách, odpustenie svojich prehreškov a večnú slávu kráľovstva nebeského.
Na trvalé upevnenie tejto záležitosti v pamäti vydávame túto našu listinu, chránenú a potvrdenú našou závesnou pečaťou na základe nášho arcibiskupského práva vo všetkých bodoch a článkoch, ktoré v nich trvá plné
a neporušené.

Dané v Ostrihome na sviatok jedenásťtisíc panien.
Roku Pána 1348.

20/02/2022

143. Rozvoj Liptova

Samotné poľnohospodárstvo len sotva stačí pokryť výživu obyvateľstva, vôbec však nie vtedy, keď sejbu spáli mráz alebo zmarí sneh, ak napadne v nevhodnej dobe, čo sa
v predchádzajúcich rokoch dialo znova a znova,
ako sme pripomenuli. Vtedy sa museli za zásobovaním obilím, veľmi nákladným na
čas i peniaze, vydávať raz za Zvolenčanmi, inokedy na Spiš. Chov dobytka by bol oveľa výnosnejší, keby naozaj škodlivý
mráz neničil pašu takú potrebnú na dlhotrvajúce zimy. Naproti tomu hlavná chvála patrí liptovskému syru, ktorý sa po Váhu vyváža do Bratislavy a susedných miest, tiež Šopronu a dokonca i Viedne. Za najlepší sa považuje ten, ktorý sa vyrába na vrchu Ipolt v hrádockom panstve. Pravda, Liptáci nielenže majú vo zvyku, podobne ako Holanďania, stláčať syr do kotúčov, ale plnia ním aj nádoby. Tento druh sa cudzím slovom nazýva bryndza, je veľmi jemný a taký tučný, že ho podobne ako maslo možno natierať na chlieb a neštíti sa ani veľkolepých hostín. Zistili sme tiež, že je zaiste v obľube aj u tých, ktorých chute sú značne vyberavé.
Rovnako vynikajúce je maslo, ktoré privážajú ešte čerstvé celé skupiny žien do Banskej Bystrice na týždenné trhy; pretopené a plnené do nádobiek sa odváža spolu so syrom do miest, ktoré sme uviedli. Obchodu sa dáva
u Liptákov sotva nejaký priestor, pretože najväčší podiel je takých, ktorí sa živia
poľnohospodárstvom, zatiaľ čo s tovarom svedomito obchádzajú dediny Židia.
Drevárstvo sa dá ľahko zaradiť medzi najrozvinutejšie výrobné odvetvia stolice. Pretože lesnaté hory sú tu na každom kroku, za jeden rok sa tu vytne obrovské množstvo stromov. Časť z nich sa potom zväzuje do pltí, časť sa štiepa na laty, šindle, trámy, koly
a materiál tohto druhu a odváža sa po rieke
do nížinných stolíc - Bratislavskej, Rábskej, Komárňanskej a ostatných v blízkosti
Dunaja.
Najväčšie zisky však podľa mienky znalcov môže Liptákom priniesť baníctvo, ak sa do jeho rozvoja vloží väčšie a vytrvalejšie úsilie. Ale pretože Liptáci sú príliš šetrní vo vynakladaní výdavkov, okrem bocianskeho zlata neuvidíš nič, čo by sa v regióne najbohatšom na kovy ťažilo.
K nemu pridaj antimón, ktorý sa posiela do cudziny, znamenite pokrýva pracovné
aj finančné náklady a vyváža sa raz do Rakúska a Sliezska, inokedy do Poľska či Pruska. Víno privykli dovážať z Bratislavskej stolice, medzi nimi svätojurské, myslenické, pezinské a ostatné.
Hoci u Liptákov je naozaj najslávnejšie varenie piva, zanedbateľná určite nie je ani
chmeľovica. Preto ju kupujú aj cudzinci.

Veršovaná chvála bohatstiev kraja.

Najlepšie na Liptove,
bežné však nie hocikde,
zlato je bocianske,
antimón v Dúbrave,
sielnická sanitra,
sklo iba z Gombáša,
na Lúčkach kúpele,
z Bobrovca pálené,
z Uhorskej Vsi kyselky,
kožu v Ľupči spracujú,
hrádocká je bryndza,
ružomberský džbán,
syr Východná má,
hrach iba z Trnovca,
po šindle do Važca,
plte má Sokolče,
v Paludzi máš hrnce,
laty demänovské.
Lehota má trámy,
koše Gôtovany,
pivo Ľupča varí.
Ráztocká oceľka,
mäso z Ružomberka,
chlieb je v Mikuláši,
v Pribyline hory,
v Behárovciach struny,
pole má Vrbica,
vo Vlachoch pšenica,
v Ružomberku fara,
kostol v Okoličnom,
čipky v Pribyline,
v Bodiciach smrekovce,
vŕby hornoráztocké,
jaskyne demänovské,
Svätý Michal má papiereň,
svätojánske sú pramene.

Také je zaiste bohatstvo, z ktorého sa tešia Liptáci. Žiadny iný kraj nie je natoľko
drsný, aby za akúkoľvek svoju zvláštnosť nevďačil buď prírode alebo ľudskej
príčinlivosti.

19/02/2022

142. Ďalšie "bohatstvá" Liptovskej stolice

Bolo už uvedené, že liptovský kraj je takmer
celý bohatý na ložiská kovov.
V rudných baniach sa ťaží aj zlato,
predovšetkým na Boci, donedávna aj s veľkým výnosom. Ak by si čakal, že kráľ odtiaľto
nedostáva žiaden podiel ako v prípade Kremničanov, ale že poplatky vyberajú len
občania dohliadajúci na ťažbu kovov, ktorých volajú urburarii, záväzným zvykom je
odvádzať dvojitú daň, jednu kráľovskú, druhú zemepánom. Všetko, čo sa z neho vyťaží, zvykne sa odviezť do Kremnice, kde
sa z neho razia zlaté mince slávne v celom svete. Aj na h**e Kriváň sú bohaté zlaté
žily, z ktorých sa často začína ťažiť, neviem však akým zlým osudom sa vždy znovu
a znovu od ťažby upustí. Jedni hľadajú príčinu v neprekonateľnej tvrdosti žíl, iní zas
v mraze, o ktorom sme vo výklade o h**e poznamenali, že tu je naozaj krutý.
Je isté, že striebro sa nachádza takmer na tých istých miestach, kde sa ťaží zlato, v žilách buď navzájom zmiešaných alebo akokoľvek združených. Zo všetkých najčastejší je antimón, ktorého ťažbu a tavenie môžeš
vidieť v horách Nemeckej Ľupče.
Nájdu sa takí, ktorí spôsob tavenia antimónu, ktorý sa tu uplatňuje, vôbec neschvaľujú, pretože je nákladný a plytvá ako rudou, tak i drevom.
Okrem toho sa nachádza vynikajúci antimón na važeckom a východňanskom úbočí hory Kriváň, ktorý volajú slnečný, pretože sa spája so
zlatonosnou rudou. Dielňu určenú na zlievanie železa by si našiel na území Bieleho
Potoka, v celom kraji asi len jedinú. Je to dedina vzdialená asi uhorskú míľu na juh
od Ružomberka. Aj v doline Čaniová vedľa Svarína sa dobýva železná ruda veľmi
podobná hematitu, akú by si našiel aj v pohoriach Karpát.

Zostáva, aby sme sa zmienili o vegetácii
v tomto regióne.

Z Liptákov si ľudia robia
jemné žarty, že zakladajú pod stromami oheň, ktorý živia slamou, aby zabezpečili dozrievanie plodov. Ľahšie to však nemajú ani lesné stromy, ktorých plody stihnú dozrieť len veľmi zriedka.

Pokiaľ ide o stromy, ktoré nenesú plody, sú to predovšetkým terebint, jedľa, smrekovec, borovica, pínia a kosodrevina.
Medzi kroviny patria myrica alebo tamariška rastúca všade pri Váhu, šípky, rešetliak a rôzne druhy tŕnia. Ich plody vidiečania usilovne zbierajú a sušené ich servírujú ako zimnú pochúťku. Tí vtipnejší ich preto nazývajú viničom Liptákov.
Liečivé byliny a korene sa nachádzajú všade, ako sme uviedli vo výklade o horách. Aby sme na tomto mieste uviedli ich krátky výkaz, menujme tieto: štiavec alpský, ktorému sa tu darí tak dobre, že niekedy dosahuje hrúbku
mužského predlaktia. Doma je predovšetkým v demänovských horách. Rozchodnica
ružová, žltočervená a takmer tri palce hrubá, ak je čerstvá, vydáva sotva nejakú vôňu, ak však začne schnúť, zavonia veľmi intenzívne. Jej vňať vyrastá do výšky dvoch stôp a kvet podobný ploštici vydáva silnú vôňu. Tento koreň sa vyskytuje predovšetkým v horách Demänovskej doliny. Krétsku mrkvu spolu
s kamzičníkom možno nájsť na h**e Granát. Prilbicu má hora Javorové, haďonôžku
a valeriánu Mlynica. Mesačnica klíči na dlholúčanskej h**e a ľud ju zvykne používať proti
zaklínadlám, určite však nie bez zaklínadla. Vlkovec okrúhly rastie v Bocianskej
a Demänovskej doline. Horec sa zbiera všade, najsilnejší však na horách Kriváň a Krížna. Angeliku, ktorá hrúbkou prekoná mužskú päsť, dĺžkou lakeť a viac, rodia demänovské hory. Rastie aj na Poludnici, tam ale nie je taká účinná. Trhajú ju aj z piesčitej pôdy v okolí Prosieku oproti Sielnici. Rosička rastie vo veľkej hojnosti na mokradiach lúk medzi Sv. Krížom, Dúbravou a Ľubelou. Má červený kvet určitým spôsobom pripomínajúci žiariace slnko, na lúčikoch ktorého sa aj v slnečnej páľave stále až do deviatej hodiny dňa vylučuje akási lepkavá rosa. Podľa povahy roka klíči buď búrlivejšie alebo pomalšie a dosahuje zrelosť, keď sú lúče kvietkov pravidelne rozprestreté a sýte im prirodzenou červeňou, čo je obyčajne začiatkom júla, keď je tiež zvykom kvietky zbierať. Tie sa potom pridávajú do pálenky, na jednej strane preto, aby získala farbu, na druhej preto, aby získala liečivú silu, ako sa verí, proti kardialgii. Kyslička, papraď alebo Venušine vlasy ako aj sladič sa vyskytujú prakticky bez obmedzenia.

To všetko bolo bohatstvo Liptova.

18/02/2022

141. Úrodnosť Liptovskej stolice

Čo sa týka ostatných predností liptovskej zeme, ktorými ju obdarila matka príroda, podľa vlastného úsudku by som ju zaraďoval medzi tie stolice Uhorska, ktorých úroda je slabá, nanajvýš priemerná. Zo všetkých strán
čnejúce hory, keďže kraj robia nevľúdnym
a vystavujú ho dlhodobým mrazom, pomerne veľa uberajú poliam na úrodnosti. To je dôvodom, že čím bližšie v susedstve hôr dediny ležia, prípadne ak sa nachádzajú celkom uprostred hôr, tým menej úrodné sú ich polia.

Pšenica, ktorá sa tu rodí, rozhodne za žiadnou inou v celom Uhorsku nezaostáva, pretože má tenšie plevy a ak sa pomelie, dáva viac múky. Zimná pšenica, hoci obyčajne menšia, vyrastá do vyšších klasov. Jačmeň sa však rodí výnimočne obťažkaný zrnom, a tak je na prípravu piva viac ako vhodný.
Najlepšie zo všetkých sa ale darí ovsu, ktorý slúži ako poživeň nielen koňom, ale aj vidieckemu ľudu, preto možno vidieť, že sa snažia ho siať čo najviac pomedzi strminy hôr.
Príliš často sa však tiež stáva, že úrodu obilia všetkých druhov spáli mráz. K tomu došlo, ako
sme spomenuli, v predchádzajúcich rokoch, menovite 1706 a 1717, na veľkú škodu
obyvateľstva, ktorých tá pohroma priviedla do takej núdze, že buď museli celkom
opustiť predovšetkým horské osady alebo boli nútení s vynaložením nemalých
prostriedkov dovážať obilie zo susedných stolíc.
Strukovín sa seje toľko, koľko postačuje na ročnú zásobu. Hojný je predovšetkým výnos hrachu na poliach Trnovčanov, Vrbičanov
a Štiavničanov, šošovice sa však rodí menej, ako sa zaseje. Konope a ľanu sa však rodí sotva toľko, čo pokryje bežné potreby. Myslím si, že je to premenlivosťou podnebia. Z toho by
si vyvodzoval, že je celkom kontraproduktívne v celom tomto kraji vysádzať ovocné
sady.
S výnimkou ovčiarstva je chov dobytka pre povahu pôdy a podnebia v porovnaní
s nížinnými regiónmi menej rozvinutý. Ich chov by tu našiel príhodnejšie podmienky a bol by výnosnejší než v celom Uhorsku, keby mráz nehubil plody hneď v útlosti, a tak nebránil najužitočnejšiemu dobytku v rozmnožovaní.
Medzitým najväčšia chvála patrí syru, ktorý sa tu robí vskutku vynikajúci.
Kravy sú znamenité ani nie tak vzrastom, keďže sú neveľké a na pohľad škaredé, ale množstvom mlieka, ktoré poskytujú. Preto tá produkcia masla, ktorou Liptáci ľahko pokryjú nielen vlastnú spotrebu, ale aj banských obcí
a zvlášť Banskej Bystrice.
A naozaj, pretože sa obyčajne pasú na horských lúkach, ktoré oplývajú množstvom liečivých bylín, nie je možné, aby neprodukovali mlieko husté a tučné, z ktorého sa nakoniec stlčie maslo ako hojné, tak aj oveľa zdravšie
a bohatšie než to, ktoré sa obyčajne získa
z mlieka kráv v nížinách.
Kone chovajú vidiečania zriedkavejšie. Aj tie sú útlejšej väzby a majú také tenké nohy, že by si
sotva veril, že sú dosť hrubé na to, aby uniesli váhu tela, keby nestvrdli znášaním
robôt.
K ošípaným je to kraj nevľúdny, pretože je chudobný na žalude, preto je obyvateľstvo nútené kŕmiť ich sčasti ovsom, sčasti otrubami.
Včelárstvo by sa tu mohlo stať naozaj najvýnosnejším, keby rovnako aj to netupil mráz. Pretože však včely ťažšie znášajú nevľúdne podnebie, menej ochotne aj vyvádzajú roje, a hoci dávajú množstvo medu najlepšej kvality, príkrosť zimy na veľkú škodu poľnohospodárstva zničí bezpočet úľov.

To boli domáce zvieratá. Hory a lesy, ako možno predpokladať, oplývajú
divinou. Na prvom mieste by som uviedol medvede, ktoré žijú v neprístupných
horách a celkom zriedka, iba ak ich k tomu núti nedostatok koristi, schádzajú do nižšie položených lesov. Obývajú predovšetkým likavské a pribylinské hory, kde počas jednotlivých rokov usporadúvajú na ne lov tí, ktorí v tom nachádzajú
potešenie. Jeleňov by si však zahliadol pomenej, azda pre prudkosť mrazov, ktoré
ťažko znášajú. Naproti tomu daniele, predtým vídané len zriedka, sa v ostatných rokoch natoľko rozmnožili, že ich možno vidieť potulovať sa v stádach po hrebeňoch
hôr.
Kamzíkov žije na zrázoch Karpát
ohromné množstvo, lovia sa však ťažko. Kance takmer žiadne, početnejšie sú rysy a vydry, líšky a zajace naopak v takom množstve, že keby sa ich počet sústavným lovom neznižoval, zakrátko by sa v každom kroví skrývali šíky zajacov a líšok. Preto teda tá záľuba vrchnosti v love, ktorou nielenže si korenia dni, ale v nej aj na škodu dobrého zdravia márnia celé týždne.
Napokon hmyz, ktorým sú zamorené okolité stolice, znáša liptovské ovzdušie
horšie. Hadov sa v skalných puklinách rodí ďaleko najviac a dozvedeli sme sa, že
na lúčianskej zemi ich niekedy vídať v klbkách po tisícoch, rozlezené po skalnatých
zrázoch.

17/02/2022

140. Pramene Liptovskej stolice

Sladké pramene - zostávajú sladké, kyslé, liečivé a aj podivuhodné pramene k preskúmaniu, ktorých sa teraz prichystajme.
Vskutku, na najvyšších vrcholkoch hôr
a skalísk, kde by si sotva veril, že sa do nej môže primiešať šťava z nejakej tamojšej
vegetácie, by si našiel pramene v najväčšej hojnosti, o ktorých sa dá zaveršovať:

O čo viac pil si z tých z vôd, o to viac napiť sa chceš.

A tak môžeme pochváliť túto vynikajúcu vlastnosť Liptova, pretože je mu azda najvlastnejšia.
Kyslé pramene: Počet kyseliek mu totiž jednoznačne zabezpečuje medzi ostatnými
uhorskými stolicami víťazný vavrín. Patria medzi ne:

Bocianske, ktoré uvádzame na prvom mieste ako jedinečnú prednosť obce. Okrem toho, že vôňu a chuť majú jemnejšiu, než by sa dalo veriť, veľmi efektívne uvoľňujú žalúdok nielen zvyčajne, čo sa bežne zvykne považovať za jeden z hlavných účinkov kyslých prameňov.
Jarabské nie sú rovnako slávne a vyvierajú pri Jarabej, ktorá je časťou Vyšnej Boce.
Svätojánske vyrážajú na mnohých miestach a sú zo všetkých najznamenitejšie, medzi nimi prameň pri ceste do Porúbky.
Uhorskoveské vyvierajú v blízkosti kráľovskej cesty niekoľko krokov od Váhu. Je to pomerne nešťastná poloha, pretože v prípade povodne hrozí, že budú úplne pohltené, hoci ich právom treba počítať medzi najliečivejšie.
Sliačske pri Vyšnom Sliači na úpätí hôr na juhu majú také vynikajúce účinky, že znalci ich zvyknú zaraďovať dokonca medzi kúpeľné.
Štiavnické - týchto kyslých prameňov je viacero a najlepší je ten, ktorý vyviera za mlynom. Ludrovské pramenia uprostred dediny a pre miestnych sú potešením.
Ružomberské sa chvália zriedka, možno preto, že obyvatelia mesta, vyberavejší než vidiečania, pred kyselkami uprednostňujú skôr konzumáciu piva.
Oveľa známejšie sú Stankovanské v blízkosti Váhu.
Bešeňovské, vzdialené kúsok na sever od dediny. Spomedzi prameňov si obzvlášť zasluhuje zmienku ten, ktorý vyviera zo skaly na kopčeku a zafarbuje skalu vo svojom koryte na červeno.
Potocké sú v takej tesnej blízkosti bešeňovských, že je hádam možné vyvodzovať, že aj tieto vyvierajú z rovnakých, respektíve susedných žíl. Aj v Sielnickom chotári, v kraji, ktorý sa nazýva Pod Starým hradom,
majú znamenitý prameň kyseliek, ktorý sotva zaostáva za inými.
Žiarske sa nachádzajú nad dedinou pod horou na severe a pijú sa, pretože sa verí v ich veľkú liečivú silu.
O prameňoch v Konskej sa verí, že súťažia o prvenstvo s ostatnými prameňmi celej Liptovskej stolice, natoľko ich odporúča chuť a výnimočná liečivosť.
Beňadikovské zvyknú piť nielen vidiečania, ale aj susedné obyvateľstvo.
Pribylinské, pretože sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od dediny, sú možno až príliš zanedbávané a stávajú sa často útočiskom žiab, ktoré z času na čas v nich uvidíš plávať mŕtve.
To sú kyslé pramene Liptova, nie však všetky, ale len tie najvýznamnejšie. A naozaj,
ak by sa niekto podujal starostlivejšie preskúmať viaceré pramene, niet pochýb
o tom, že počet kyslých prameňov by mohol donekonečna narastať, pretože celý tento región je natoľko bohatý na kovy, že pre vznik takýchto prameňov vytvára ideálne podmienky.

Podivuhodné vody Svätojánske: Samotná voda je číra, hoci by sa pre prítomnosť vápenca mohla zdať belavá, kyslastotrpkú chuť sprevádza sírny zápach. Inak však nemožno zamlčať, že medzi schopnosťami tejto smrtonosnej vody je taká, ktorá lieči svrab, ba aj syfilis, ak sa častejšie používa v kúpeli.
Stankovanské: Podobnej povahy je aj čosi ako jama pri Stankovanoch, vzdialená od Váhu zhruba tridsať krokov, pretože prelietajúce vtáctvo rovnako dusí škodlivými výparmi.
Pri tej istej dedine Stankovany blízko pri
Váhu vyrastá do výšky väčšej ako muž skala s obvodom takmer tri siahy, z vrcholu ktorej
s nesmiernym praskotom vyráža voda a vzápätí tam aj naspäť vsakuje.
Parschitius sa zmieňuje, že pri Ružomberku v blízkosti cesty na južnej strane je prameň, podľa ktorého sa predpovedá bohatá alebo chudobná úroda obilia. Keď má byť úroda bohatá, vyviera s hojnosťou a neprerušovane, keď chudobná, prameniť prestáva a celkom vysychá.
Nemenej podivuhodnej povahy je aj prameň, ktorý sa nachádza na území Smrečian pod horou Žiar. Ten je zavretý v jednej a tej istej
studni, jeho dva vývery však chrlia kyslú, tretí sladkú vodu.
K zázračným prameňom sa počíta aj ten, ktorý vyviera v doline pri dedine Sv. Anna. Hovorí sa, že sa tu raz zjavili sv. Anna panna aj sv. Alžbeta a že ich schopnosť konať zázraky sem priniesla tento prameň ako dar.

O tom, že pri dedine Sv. Ján, ktorú Maďari volajú Szentivány, boli dakedy termálne pramene, informuje Vernherus:
V Liptovskej stolici pri dedine, ktorá sa volá Svätý Ján, je teplý prameň, v ktorom
hľadajú pomoc tí, ktorých sužuje svrab alebo svrbenie kože. Neskôr začali byť hojne navštevované Lúčianske horúce
pramene, ktoré vyvierajú nad rovnomennou dedinou v tej doline, ktorou sa ide na Oravu.
Údajne pôsobia blahodarne, okrem iných
chorôb, najmä proti bolestiam kĺbov a tým neduhom, ktoré ich obvykle sprevádzajú.
Miestni vidiečania nemajú kúpele v láske, pretože, ako si myslím, davy návštevníkov
považujú za nadmernú záťaž.

16/02/2022

139.
Jaskyne a vodstvo Liptova

Demänovské jaskyne - Usudzujem, že jaskyne neboli vyhĺbené do najhlbšieho vnútra skál žiadnou ľudskou činnosťou, ale ohromným zázrakom prírody, buď pretekaním záplavových
vôd alebo z prvého pokynu strojcu tohto vesmíru.

Dostala meno Dračia podľa neobvyklých kostí? Typicky sa nazýva Dračia, pretože
vo všetkých jej zákutiach možno vidieť veľké množstvo obrovských kostí. Vstup umožňuje naozaj veľmi pohodlný, len veľmi mierne sa zvažujúci a celkom bez zrázov, obrátený na východ, sotva sa cesta máličko stočí k juhu
a ľahko priechodný pre všetko živé. Preto by som aj veril, že kosti, ktoré sa tu nachádzajú, sú z dobytka alebo koní, keby sa od kostí týchto zvierat tak veľmi nelíšili svojou hmotou
a divnými zakriveniami.
Predovšetkým lebky a aj zuby prezrádzajú, že túto jaskyňu obývali znetvorené a desivé zvery.
Jaskyňa Dvere - pre tých, ktorí odtiaľto odbočia cestou na juh, sa otvára druhá jaskyňa, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcou oveľa menšia, hoci sa zavrtáva do najväčšej skaly Beníková. Miestni obyvatelia ju volajú všeobecne rozšíreným menom Dvere, po latinsky Ianua, pretože v časoch vnútorných nepokojov vyrovnali nerovný vstup do jaskyne múrom
a dôkladne uzavreli verajami, aby sa stala skrýšou drobného majetku pred častými vpádmi zbojníkov. A aj sa zdá, že príroda túto
jaskyňu celkom predurčila na tieto účely.
Napokon zostávajú v týchto výbežkoch hôr už len dve jaskyne, o ktorých je nutné sa výslovne zmieniť - Okno veľké a samozrejme tiež malé. Latinským ekvivalentom jej slovenského názvu
je slovo fenestra.
Liptovské rieky - keď sme takto preskúmali hory, skaliská a jaskyne, pozrime sa aj
na liptovské rieky. Uvedieme menovite len dve, Váh a Belú, pretože ostatné treba
radiť skôr medzi potoky a bystriny.
Váh sa v staroveku volal Cusus, ak je čítanie u Tacita správne.
V maďarčine sa mu hovorí Vág-Vize, po nemecky die Vag. Ak vezmeš do úvahy
slovenský pojem váha, jeho meno by značilo to, čo latinské libra. Takýmto pomenovaním akiste prví ľudia chceli poukázať na jeho dva pramene, z ktorých rieka na oddelených a oproti sebe stojacich horách vyviera a zlieva sa do jednej
akoby z dvoch misiek v rovnováhe. Latinský výraz preň je Vagus a to úplne právom, ak by som si dovolil zažartovať, pretože je naozaj bludný a nevie vydržať v medziach vlastného koryta. Zakaždým totiž, keď sa naplní vodou z horských tokov, ktoré zmohutnejú po dažďoch alebo topením snehov, vylieva sa z brehov
a blúdi zoširoka, a predovšetkým ak vezie ľadovec, zalieva všetko v bezprostrednej
blízkosti skazonosnou záplavou.
Čokoľvek na tom už je, správnejšie by si odvodzoval pomenovanie rieky od nemeckého slova die Woge, ktorým sa označuje vlna.
Ako sme práve uviedli, vyviera z dvoch prameňov. Jeden vystupuje na povrch na severe pri koreňoch Malého Kriváňa a nazýva sa Zelené pleso, ako sme uviedli na príslušnom
mieste, pretože má podobnú farbu. Odtiaľ vyráža cez podzemné vodovody, do ktorých sa vlieva s veľkým hukotom, nazýva sa Važec, obteká rovnomennú dedinu, priberá prítok Bielansko a cez dolinu Markušovo tečie na juh.
Druhý prameň, ktorý sa nachádza na juhu,
treba hľadať medzi hraničnými horami Kráľova hoľa a Prašivý vŕšok; ako a kde sa uvádza vo výklade o týchto horách. Jeho tok podľa samotnej hory nazývajú Čierny Váh. Tečie najprv na sever cez horské údolia plné záhybov, zakrátko však zahne korytom s bystrými prúdmi na letný západ, kým nezačne byť splavný pre plte, sotva do seba priberie nad Kráľovou Lehotou rieku Važec. Potom sa doňho vlievajú z oboch strán, zo severnej i južnej, mnohé potoky.
Tak naberie na mohutnosti a vnára sa hlbšie do Liptova, obteká viaceré dediny a po troch uhorských míľach od sútoku dosahuje mestečko Sv. Mikuláš, ďalej odtiaľ zhruba rovnako vzdialený Ružomberok, pod Stankovanmi sa spojí s Oravou, splavnou riekou, ktorá priteká zo severu (čiastočne sa tu dotýka hraníc Oravskej stolice), pretečie popod horstvo Fatra a opúšťa Liptovskú stolicu,
keď sa preleje do polí Turca.
Sama rieka oplýva bohatstvom rýb aj rakov. Sú to obzvlášť lososy, miene, pstruhy, lipne, mugily a oproti ostatným zriedkavejšie kapre a šťuky.
Belá - dôvod pomenovania. Po Váhu si zasluhuje zmienku Belá, ktorá akiste dostala
také meno pre podivuhodnú priezračnosť vôd, akoby sa hovorilo Biela rieka, biela a priezračná rieka.
Zhubná dravosť - vyviera z horských dolín na severe, neustále priberá vody potokov
a prudko sa valí na juh, pričom je oveľa dravšia než Váh, ba aj ničivejšia, predovšetkým
v období dažďov a keď sa topia snehy. Potom, čo priberie riečky, tu dovalovskú, ktorá oplýva slepými ramenami, tam svätopeterskú, vlieva sa pod Liptó-Ujvár alebo Hrádkom do Váhu.
Má pstruhy s vynikajúcou a nadmieru delikátnou chuťou.
Už len spomeniem menšie potoky - Východňanský potok, Hybský, Podturňanský, Beňadikovský, Smrečanský, Ondrášovský, Trnovecký, Sielnický, Teplanský, Turícky, Likavský, Ľubochniansky, Revúcky, Štiavnický, Sliačsky, Ľupčiansky, Malatinský, Vlašský, Palúdzsky, Demänovský, Iľanovský, Svätojánsky, Porúbsky, Bociansky.
Takže to boli rieky a menšie toky Liptova, ktoré celému regiónu prinášajú vlahu, pre obyvateľstvo však nepredvídateľné a škodlivé v tom, že často aj po nie veľmi výdatných zrážkach ľahko stúpnu ich hladiny a zoširoka zaplavujú polia.
Akokoľvek to s nimi už je, tieto početné riečky robia tento kraj nielen ľúbezným, ale aj bohatým na ryby žijúce
medzi skalami.

15/02/2022

138. Liptovská stolica - pokračovanie geografického rozdelenia

Ďumbier alebo Zingiber sa tak nazýva nielen preto, že pripomína zázvor svojím krivolakým tvarom a tu i tam čnejúcimi skalami, ale i preto, že na ňom v hojnej miere rastie koreň ďumbieru veľmi podobný chuťou i farbou. Tento
koreň je veľmi vhodným liečivom hlavne vnútorných chorôb dobytka, u ľudí však
spôsobuje otupenosť.
Veľká Poludnica - hora, ktorá výškou vyniká takmer nad všetky ostatné, sa volá Veľká Poludnica preto, lebo leží necelú jednu uhorskú míľu od mestečka Svätý Mikuláš smerom na poludnie, čiže na juh. Hra prírody rozmiestnila a navzájom pospájala skaly na jej vrchole tak čarovne, že pripomínajú hrad. Po porážke
Bela IV. pri rieke Slanej naozaj poskytovala množstvu ľudí útočisko pred nájazdmi a drancovaním Tatárov. Horu pokrýva borovicový les; borovice sú tu veľmi vysoké, ako keby boli umelo vysadené. Vrch Malá Poludnica sa pre svoj takpovediac rohatý vzhľad ľudovo volá Roháčka. Východne od nej leží Demänovská dolina s množstvom skalných brál neuveriteľnej mohutnosti i tvaru.
Siná alebo inak aj Lazisko je vrch s množstvom znetvorených skál a týči sa v blízkosti osady
s rovnakým menom. Z jej najvyššieho
končiara spadajú až k úpätiu dve doliny ako hlboké a prázdne žľaby. Podľa nich ľudia predpovedajú, či bude horúčava alebo chladno. Ak sa totiž sneh v týchto žľaboch ani neroztápa, ani sa nezrúti nadol, čo zvyčajne sprevádza desivý rachot, slúži im to ako dôvod, aby predpovedali teplejšie počasie, no ak je to naopak, predpovedajú chladno.
Ostatné hory tejto oblasti sú Suché vrchy, Chopok ležiaci na západ od Boce, Krčahovo
v Demänovskej doline susediace s Ďumbierom, Salašík, Ludárova hoľa a Hradište, Dúbravské a Ľupčianske hory.
Pokračujme teraz na západ.
Tu medzi prvými treba menovať horu Suchá, ktorá tvorí juhozápadnú hranicu medzi Liptovskou a Zvolenskou stolicou. Vrch sám
o sebe je veľmi príkry, vedie však cezeň kráľovská cesta k susedným Zvolenčanom. Nedávne nepokoje, ktoré spôsobil Rákoci, boli dôvodom umiestniť v jej najvyšších polohách posádku, aby povstalci nemohli napádať kraje raz na jednej, raz na druhej strane.
K Suchej sa pripája rodič týchto vrchov alebo ich praotec - Veľká Fatra – Nemci totiž nazývajú toto pohorie Starý otec, der alt Vater. Najväčšmi mu pridáva na sláve všeobecná viera, že tvorí súčasť znaku Uhorska. Na ňom sa zobrazujú tri vrchy a na nich spočíva koruna zavŕšená dvojkrížom. Tú trojicu
tvoria horstvá Tatra, Matra a Fatra. Veľká Fatra otvára cestu do Turca, tá je však strmá a len veľmi ťažko schodná.
Oveľa viac je horstiev, ktoré ohradzujú náš Liptov zo severu a oddeľujú ho tak od Oravskej stolice a Poľska. Vzhľadom na výšku patrí medzi nimi v tomto kraji prvenstvo Choču.
Predstavu o jeho výške si môžeme urobiť aj
podľa toho, že za priaznivých podmienok sa dá z jeho vrcholu voľným okom vidieť
Krakow.
Ak sa vrchol skrýva v oblakoch, považuje sa to
za znak nastávajúcich dažďov. Vtedy sa hovorí: „Choč pivo varí.“
Dokonca som zachytil aj takú informáciu, že ak sa v ohni vypáli nerast vydolovaný z dutín tejto hory, získa sa zodpovedajúce množstvo zlatiek. Na vrchole Choča vyráža minerálny prameň, ktorého voda svojou účinnosťou spôsobuje, že drevo po ponorení do nej vrátane svojho lístia po uplynutí dvoch rokov skamenie. V susedstve uvedeného vrchu sa nachádza Malý Choč, vrch naskrze jedinečný.
Spuštiak siaha k Likavským poliam a je bohatý rovnako na lesy ako na pastviny, a to predovšetkým na samom jeho vrchole, kde sa nachádzajú lúky rozosiate po malebnej planine. Žije tu veľké množstvo hadov, ktoré ľud nachádza na sklonku jesene v takých klbkách, že by naplnili kade s objemom dvoch či troch
vedier.
Za dedinou Kvačany nad cestou, ktorá vedie do Oravskej stolice, sa nachádza Holica. Ovčiari bežne hovoria, že na ktoromsi jej úbočí je miesto, z ktorého sa široko-ďaleko šíri veľmi príjemná vôňa príznačná pre korenie; stačí,
keď naň po prudkom daždi, ako to už býva, zasvieti horúce slnko.
Štít, po latinsky Scutum, sa týči nad dedinou Žiar a hovorí sa o ňom, že
dostal meno podľa svojho tvaru. Aj tu sa dajú nájsť stopy po ťažbe striebra. Údajne
sa istý krakovský kupec holandského pôvodu nijako netajil, že za svoje bohatstvo vďačí predovšetkým tomu, čím do jeho príjmov prispela liptovská hora Štít, ktorá sa
tiež volá Smrecká.
Vrch Štít má rovnako ako okolité hory pod sebou jazerá, ktoré ľud nazýva Morské oko, pretože sa domnieva, že jazerá tohto druhu sú podzemným prúdením prepojené s morom.
Roháč - by si mohol nazvať rohatým vrchom. Jamnická hora sa od
iných odlišuje trojitým vrcholom, takpovediac trojicou rohov. Na druhej strane sa
nachádzajú zavalené štôlne, o ktorých sa možno dopočuť, že sa im zvyčajne hovorí
Staré roboty. Ešte aj dnes by sa tu našli ložiská striebra i zlata, keby bolo niekoho, kto by sa podujal na ťažbu.
Bystrá alebo inak Veľký Závrat, je povestná tým, že poskytuje životný priestor obrovskému množstvu kamzíkov a horských hlodavcov.
Teší sa z ložísk medi, s ktorými sa vyskytuje aj zlato. Od hory Repa ho oddeľujú dve doliny. Menšia z nich sa nazýva Gecovo, väčšia Račkova a je známa svojou
kosodrevinou. Riečka, ktorá z doliny vyteká, tečie cez dedinu Pribylina a podľa
nej je aj pomenovaná. Iný tok s rovnakým menom ako hora sa vlieva do rieky Belá
poniže potoku Kamenistá.
Tichá má takisto jazero, ktoré vôbec nie je ani hlboké, ani veľké, dokonca by si dohodil na druhý breh kameňom, zato voda v ňom je taká studená, že ani za najhorúcejšieho leta by si cezeň bosou nohou neprešiel bez intenzívneho pocitu mrazenia.
Hrubý vrch leží za Kriváňom na hraniciach Liptovskej stolice a aj on sám dosahuje obrovskú výšku. V strede medzi oboma horami je jazero, z ktorého sa vody rútia strmhlav nadol a celoročne tvoria prítoky Belej.
Ak jestvuje nejaký najslávnejší vrch, potom je to určite Veľký Kriváň, ktorý sa nakláňa na západ. Meno dostal podľa toho, že svojím tvarom
pripomína zakrivený nos. Leží na sever od Važca a susedí s najvyššími hrebeňmi
Spišských Karpát. Horu chvália predovšetkým preto, že oplýva zlatonosnými žilami.
V skutočnosti však tento poklad strážia gryfovia.
Pretože mráz, ktorý tam vládne celému kraju, obyčajne trvá dlhšie a aj sa začína
skôr ako inde, ťažba a spracovávanie kovu sa musí prerušiť skôr, než prinesie akýkoľvek zisk.

Malý Kriváň nazývajú zdrobnene aj Krivánik. Tvorí ho obrovské skalisko. Pri jeho úpätí leží jazero zelenkavej farby s veľkosťou asi dvadsať siah, ktorému hovoria zelené a ktoré nemôžeme obísť mlčaním, pretože z neho
s obrovským hukotom a bublaním z podzemných dráh vo vzdialenosti približne sto
krokov vyráža na povrch Važec hneď ako otvorená široká rieka.

Mlynica by mohla v tebe prebudiť vieru, že tu sama príroda
zriadila záhradu liečivých bylín a koreňov, v takej hojnosti rastú na tomto mieste.
Medzi nimi sú angelika, vraňonôžka zvaná tiež serpentina, h**ec, prilbica, sladič,
valeriána, rozchodnica ružová a ďalšie.
Najviac je tu kozorožcov, kún, horských
hlodavcov a svišťov.
Pokiaľ ide o Kupfferschacht, čiže Medenú šachtu, hneď na prvý pohľad je zrejmé, že sa na tejto h**e ťažila meď. Hovorí sa, že ťažbu
riadili templári zo štôlskeho kláštora.

Vysokú, ktorá dostala meno pre svoju výšku, tvoria súvislé a kompaktné
skalné steny. Nachádza sa tu slnečný antimón a oker. Na úpätí hory žijú horské
hlodavce a svište. Na najvyššom vrchole vyviera po celý rok prameň, z ktorého
prúdi celkom priezračná, ale úplne ľadová voda v takom množstve, že potok, ktorý
z hory steká, sa podobá rieke.
Napokon zostáva, aby sme sa, skôr než opustíme hory Liptova, zmienili o doline Prepadlá. Z pohľadu tých, ktorí cestujú na Spiš, sa nachádza na pravom boku hory Vysoký les pri ceste, ktorá vedie k spišskej obci Horná Šuňava.
Treba ju spomenúť preto, že sa v nej potok, čo ju zavlažuje, stráca v troch trhlinách
vzbudzujúcich náramný údiv. Len čo prvá trhlina pohltí potok, opäť ho s hlasitým
hukotom vychrlí do druhej a táto opäť
a s nemenším hukotom do tretej, pričom
vody tam padajú do hĺbky tristo siah. V tretej trhline mizne potok úplne a stráca
sa pod zemou, aby takmer dvetisíc krokov prúdil podzemnými cestami a opäť sa
vynoril v okolí Važca blízko vyšného mlyna.

Liptov sa priam ježí prevysokými skalnými bralami,
predovšetkým v tej časti, nad ktorou sa vypínajú Demänovské vrchy, rozkladajúce
sa na juhu. Tým pozorovateľom, ktorí vchádzajú do doliny z dedín Demänová
a Bodice, ako prvá zo skál upúta zrak Černá.

Ale o tom zase v ďalšiom článku.

Zaujímavosti z cestovania.

03/06/2022

21/02/2022

20/02/2022

19/02/2022

18/02/2022

17/02/2022

16/02/2022

15/02/2022

Address

Website

Alerts

Contact The Business

Shortcuts

Share

Category