Aeroklub Nové Zámky vznikol ako dobrovoľné združenie občanov v zmysle zákona č. 83/1990 Z.z. O dobrovoľnom združovaní občanov, ktorí vykonávajú záujmovú a športovú činnosť. Členovia Aeroklubu Nové Zámky sa venujú bezmotorovému a motorovému lietaniu. Aeroklub Nové Zámky, ako základný organizačný článok je súčasťou Slovenského národného aeroklubu M. Slovenský národný aeroklub je členom FEDERATION AE
RONAUTIQUE INTERNATIONALE (FAI) so sídlom vo švajčiarskom Lausanne. Z histórie vzniku a lietania v Nových Zámkoch
Letisko v Nových Zámkoch bolo zriadené na žiadosť zakladateľa obuvníckeho koncernu Tomáša Baťu v roku 1932. Ten v roku 1931 kúpil a neskôr rozšíril existujúcu továreň na spracovanie koží (areál bývalej spoločnosti ELEKTROSVIT). Bol nadšeným propagátorom lietania a mal v úmysle aj podnikať v oblasti letectva. Letisko malo slúžiť podnikovej leteckej preprave ale aj športovému vyžitiu mladých zamestnancov. Takto vznikli letiská aj v Baťovanoch (dnešné Partizánske) a vo Svite (neďaleko Popradu). Žiaľ jeho skorá tragická smrť (zahynul pri leteckej katastrofe v roku 1932) utlmila pôvodné zámery a letisko ožilo až po druhej svetovej vojne. Podľa dostupných dokumentov sa 9. novembra 1946 uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Aeroklubu Nové Zámky v rámci Slovenského národného aeroklubu. V roku 1951 sa SNA začlenil do dobrovoľného zväzu ľudového letectva (DOSLET) a o rok neskôr do Zväzu pre spoluprácu s armádou (Zväzarm). Až na neúspešný pokus o návrat k historickému SNA v roku 1968 bola letecká športová činnosť organizovaná v rámci Zväzarmu do roku 1990, kedy opäť vznikol Slovenský národný aeroklub generála M. Od roku 1991 Aeroklub Nové Zámky píše svoju novú históriu, ktorá samozrejme nadväzuje na predchádzajúcu. V posledných rokoch sa čiastočne obnovilo a zmenilo zloženie lietadlového parku, tak aby vyhovoval lietajúcemu personálu a zároveň bol na prevádzku čo najlacnejší. Na letisku má svoju základňu aj niekoľko súkromných majiteľov leteckej techniky. Aeroklub v rokoch 2005 – 2006 vykonal rekonštrukciu vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá si po viac ako päťdesiatich rokoch vyžiadala vyrovnanie povrchu.