Myšlienka výstavby metra pre Bratislavu je dnes staršia viac než 40 rokov. Pripomeňme si tie najvýznamnejšie miľníky jeho histórie.
V roku 1985 sa začala výstavba v Petržalke, v Janikovom Dvore malo byť depo. Zbúrali sa domy, ktoré v tej lokalite boli a začala sa výstavba pre depo. Avšak po roku sa práce zastavili. Torzo stavby stojí po dnes. Je špinavé, zarastené a združujú sa tam bezdomovci.
V roku 1988 sa začalo s výstavbou prvej časti trasy B z Petržalky – zo stanice Lúky Juh do stanice Hlavná Stanica, v celkovej dĺžke cca 10 km s 9-timi stanicami. Do dnešného dňa ostali po ňom vykopané jamy či provizórny panelový most cez Chorvátske rameno pri Kostoile sv. rodiny.
Náklady na tento úsek sa pohybovali okolo 12 mld. Kčs.
V máji 1990 Národný výbor mesta Bratislavy rozhodol o zastavení všetkých prác na rozostavanej prvej etape rýchlodráhy a o zmene koncepcie z ťažkého na tzv. ľahké metro.
Mestské zastupiteľstvo za účelom prípravy, realizácie výstavby a prevádzkovania nosného systému MHD na báze ľahkého metra v septembri 1997 založilo obchodnú spoločnosť Metro, a. s., Bratislava.
V roku 1998 sa mesto sporilo s dodávateľom. V projekte nebol jasný podiel zapojenia domácich firiem, nepodpísala sa zmluva s konzorciom Matra Transport International – Campenon Bernard SGE – Siemen. Metro malo úverovať Rakúsko aj Francúzsko.
Konzorcium žiadalo záruky od novej vlády a potvrdenie projektu od mesta. Mal stáť (podľa zvolenej varianty ) 18 až 32 miliárd korún. Nová dzurindová vláda deklarovala, že v najbližších rokoch záruky nedá.
V roku 1999 sa uvažovalo o stavbe metra prostredníctvom deblokácie ruského dlhu, ale bolo by potrebné vrátiť sa k pôvodnému projektu.
V roku 2002 zrušili plánovanie metra, objavil sa nový projekt rýchlodrážnych električiek, metro sa malo stavať “neskôr”.
Zaujímavosti
Keď komunisti v šesťdesiatych rokoch rozhodli, že Československo bude mať metro, dostala Praha logicky prednosť.
Už v šesťdesiatych rokoch mala Praha viac než milión obyvateľov, Bratislava zhruba 300-tisíc.
Bratislava prišla na rad po spustení prvej pražskej linky v roku 1974. Neskôr malo nasledovať Brno.
Metro dnes majú aj menšie mestá, resp. mestá s nižším počtom obyvateľov ako Bratislava. Ako príklad sa dá uviesť metro v podobne veľkom francúzskom meste Lyon. Ich metro bolo spustené ešte v roku 1978 a v súčasnosti má 4 linky so 40 stanicami.
Pôvodné plány stavby metra boli veľmi smelé. Trasy metra sa mali predĺžiť do Senca, Modry a Stupavy.
Približný hrubý odhad na trasu z Petržalky po Trnavské mýto v dnešnej cenovej úrovni by sa mohol pohybovať v sume okolo jednej miliardy eur. Celá sieť metra dlhá 32 kilometrov by teoreticky mohla stáť do 4 - 5 miliárd eur. Samozrejme, do veľkej miery závisí táto cena od zvoleného typu metra, jeho nového trasovania a mnohých iných okolností.
