22/05/2026
Milí priatelia 🌿,
občianske združenie PRALES vám dnes prináša dvadsiatu prvú časť seriálu o pralesoch na Slovensku. Tentoraz sa pozrieme na prales Drastvica nachádzajúci sa v okrese Žarnovica, konkrétne v katastrálnom území obcí Rudno nad Hronom a Voznica.
🌲 Pralesy Slovenska | Prales Drastvica 🌲
Lokalita sa nachádza v Štiavnických vrchoch v podcelku Hodrušská hornatina medzi Voznickou a Rudnianskou dolinou na hrebeni od kóty Veľký Žiar (856 m n. m.) po kótu Drastvica (834 m n. m.). Rozprestiera sa predovšetkým na južných svahoch Drastvice, ale menšie časti ležia aj zo severnej strany tohto vrchu až po vrchol Veľkého Žiaru. Západným smerom nadväzuje na túto lokalitu pralesový zvyšok Kolienec.
Vo viacerých publikáciách z 50. rokov minulého storočia sa spomínajú rozsiahle pralesy z oblasti Drastvice s výmerou okolo 10 000 ha. Neskôr tu bola na menšej výmere zriadená aj rezervácia, ktorá v roku 1994 pri prevyhlasovaní rezervácií podľa nového zákona o ochrane prírody a krajiny zanikla. Územie sa napriek tomu, že sa nachádzalo v oblasti, kde sa lesy intenzívne exploatovali pre potreby baníctva, zachovalo pravdepodobne vďaka geomorfológii vrchu takmer neporušené. Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že celý hrebeň Drastvice je prakticky hŕba kameňa, ktorá zarástla lesom. Tieto sutiny boli veľmi nevhodné pre ťažbu dreva v minulosti a v súčasnosti, keď boli v okolí vybudované cesty, sú tieto lesy zaradené do ochranných lesov. Podložie je tvorené andezitmi drastvickej formácie s nitrofilnými pôdami s vysokým obsahom skeletu (kameňov andezitu).
Územie leží vo výškovom rozpätí od 350 m n. m. na juhozápadnom okraji lokality až po 856 m n. m. na severovýchodnom okraji. Z biotopov najväčšiu výmeru zaberajú lipovo-javorové sutinové lesy, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v hrebeňových častiach s tým, že výraznejšie zasahujú na južne orientované svahy. Takýto rozsiahly a zachovalý komplex sutinových lesov je veľmi výnimočný v kontexte celých Západných Karpát. Okrem sutinových lesov lemujú severné okraje predovšetkým bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, ktoré sa v malej miere vyskytujú aj v inverzných polohách na južnej expozícii pod pásom dubovo-hrabových lesov karpatských. V rámci sutinových lesov sa nachádzajú menšie plochy otvorených nelesných biotopov sutín (silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni).
Všetky lesy zaradené do lokality vykazujú vysokú mieru priblíženia k pôvodným pralesovým formáciám. Niektoré časti sú výraznejšie ovplyvnené súčasným prezverením (predovšetkým muflónmi), pričom zver sa vyhýba sutinovým častiam, ako aj častiam dubových lesov na juhozápadnom okraji, v ktorých je vysoké množstvo mŕtveho dreva, ktoré do určitej miery obmedzuje prístupnosť týchto lesov.
Drevinové zloženie je veľmi pestré. Úplne absentuje dub plstnatý, ktorý je nahradený dubmi z okruhu duba zimného – dubom žltkastým, dubom zimným a dubom mnohoplodým. V menšej miere sa tu vyskytuje aj dub cerový. V týchto lesoch sa vyskytujú drieň obyčajný, jarabina brekyňová a javor poľný. V dubovo-hrabových lesoch pristupuje aj hrab obyčajný a buk lesný.
Na severných svahoch Drastvice a na hrebeni sa vtrúsené vyskytuje jedľa biela, tá sa zriedkavo vyskytuje aj v dubovo-hrabových lesoch.
Najpestrejšie drevinové zloženie je v sutinových lesoch, kde sa okrem vyššie spomenutých drevín vyskytujú aj lipy (malolistá a veľkolistá), jaseň štíhly, javor mliečny a javor horský, brest horský a čerešňa vtáčia.
Zaujímavosťou Drastvice je, že takmer všetky tieto dreviny tu dosahujú svoj fyzický vek a zaznamenali sme extrémne hrúbky všetkých drevín (za drevinami je uvedený obvod kmeňa vo výške 1,3 m: buk lesný – 441 cm, javor horský – 407 cm, jaseň štíhly – 401 cm, dub zimný agregát – 391 cm, dub cerový – 326 cm, jedľa biela – 293 cm, hrab obyčajný – 255 cm, lipa malolistá – 244 cm, javor mliečny – 235 cm, čerešňa vtáčia – 172 cm, javor poľný – 151 cm, jarabina brekyňová – 130 cm).
Na celom území má les pralesovitú štruktúru s vysokým množstvom mŕtveho dreva všetkých stupňov rozkladu, ako stojaceho, tak aj ležiaceho. Zaujímavosťou je vysoké množstvo mŕtveho dreva v dubových lesoch, kde sa na extrémnych miestach drevo skoro vôbec nerozkladá, len zosychá – oxiduje, čo podmieňuje aj výnimočné množstvo bezstavovcov zaznamenaných v týchto lesoch vrátane viacerých ohrozených druhov chrobákov viazaných na pralesové formácie.
Z rastlinných druhov je významný výskyt druhu večernica voňavá snežná – čo je druh viazaný na javorovo-bukové horské lesy pod hornou hranicou lesa.
Tu je jediný známy výskyt tohto druhu v Štiavnických vrchoch pri hrebeni v úžľabinkách medzi suťami.
Lokalita dostala zaslúženú prísnu ochranu v r. 2021 vyhlásením Prírodnej rezervácie Pralesy
Slovenska - Drastvica na výmere 210,43 ha.
Aby vám neunikol žiadny diel, odporúčame sledovať našu FB stránku.
Sledujte nás a zdieľajte naše články s priateľmi – pomôžete tým pralesom na Slovensku.
👉 Našu činnosť môžete podporiť finančným darom cez portál Darujme.sk alebo asignáciou 2 % z dane.
Vaša podpora nám pomáha mapovať, chrániť a odborne dokumentovať posledné zvyšky prirodzených lesov na Slovensku.
Viac informácií a možnosť podpory nájdete tu:
https://prales.darujme.sk/pomozte-nam-ochranit-pralesy-slovenska-02e9e/
Viac informácií o projekte nájdete na 👉 www.pralesy.sk
